V nasledujúcom príspevku by som sa chcel zamerať na kariéru futbalistu, ktorý podľa zmenil svet. Svoju bohatú kariéru začínal David už v mladom veku v Manchestri United, z ktorého si však v roku 1995 odskočil na hosťovanie do menej známeho Prestonu North End, kde v piatich zápasoch dvakrát skóroval. Následne sa naplno udomácnil v zostave Manchestru United a na Old Trafford strávil dovedna deväť rokov, počas ktorých odohral v Premier League 265 zápasov a súperových brankárov prekonal 62krát. (pokračování ZDE)

Je koniec sezóny a tak ako fanúšik Manchestru United ju môžem začať sumarizovať s úsmevom na tvári. United vybojovali už rekordný 20 titul, a tak by som sa mal, čo najviac tešiť na ďalšie úspechy. No na konci tejto sezóny svet obletelo hneď niekoľko pre mňa znepokojujúcich správ. (pokračování ZDE) 

Letos snad neexistuje žádné kloudné přirovnání pro to, co předvádí mnichovská červená ekipa na všech frontách. Můžete je mít rádi, milovat nebo právě naopak nenávidět, ale nic to nezmění na tom, že se pod vedení trenéra Heynckese vypracovali na jeden ze tří nejlepších týmů světa. V Bundeslize takřka nechybují a debakly rozdělují na počkání, což jim zajistilo již 6 kol před koncem jistý triumf. (pokračování uvnitř textu)

21. 4. 2013, šlágr 34. kola fotbalové Premier League mezi Liverpoolem a Chelsea. Jako již obyčejně se jedná o velmi vyhecované utkání z obou stran (Rafa Benítez a Fernando Torres prostě vzbuzují vášně). Olej do ohně ještě přilévá situace z 55. minuty kdy domácí útočník Suárez zahrál před vlastním brankářem rukou a kopala se penalta proti Liverpoolu. O 10 minut později ten stejný hráč způsobí další kontroverzní moment. Snad z frustrace kousne do ruky obránce Branislava Ivanoviče. (pokračování uvnitř textu)

Píše sa dátum 3. mája 2011, prebieha semifinále Ligy majstrov medzi Barcelonou a Realom Madrid, začína sa nadstavený čas, keď sa Pep Guardiola rozhodol striedať Carlesa Puyola a nahradí ho Éricom Abidalom, ktorý sa práve vracal po operácií, zaplnený Nou Camp začal burácať a burácal ešte ďalších pár minút naviac, zdalo sa, že sa to ani nikdy neskončí, no predsa to prestalo, nič to nemení na tom, že to bol veľký návrat Kinga Érica, ako prezývajú Abidala o niekoľko dní neskôr, konkrétne 28. 5. 2011 sa hralo finále najprestížnejšej európskej súťaže, čiže Ligy majstrov do ktorého sa prebojovali Manchester United a FC Barcelona, ktoré skončilo po góloch Pedra, Rooneyho, Messiho a Villu 3:1 a v tomto zápase už Abidal nastúpil od začiatku, no keď Guardiola stiahol Alvésa a poslal namiesto neho Puyola, zrejme nikto nepochyboval, kto zdvihne “ušatú trofej“ vo futbalovom chráme Wembley k nebesiam, no po záverečnom hvizde Viktora Kassaia sa Puyol rozbehol k Abidalovi a odovzdal mu pásku, ktorú nosí kapitán, bolo to od Puyola nádherne gesto, čiže trofej nakoniec zdvihol Abidal, možno sa tento moment zopakuje aj 25.5.2013 vo Wembley, kde je opäť naplánované finále Ligy majstrov, keďže sa Ěric opáť 6.4.2013 v domácom zápase proti Mallorce vrátil a bolo to niečo podobné ako pri prvom návrate t.j. vyslúžil si obrovské standing ovation pri nástupe, keď striedal Piquého a taktiež aj pri každom dotyku s loptou, takže Abidala si môžu brať za vzor nielen ľudia, ktorí tŕpia podobným ochorením, ale aj tí ktorí sú zdraví, pretože tento človek sa len tak ľahko nevzdá.