A je to opäť tu. Veľké reči pred zápasom, žiadne činy počas neho. Už to znie ako poučka pri očakávaniach výsledkov našej, teda slovenskej futbalovej reprezentácie. Najzaujímavejšie na tomto procese, je sledovať vyhlásenia našich hráčov a všetkých ostatných členov realizačného tímu o tom, ako už práve tento zápas pretrhneme streleckú smolu, ako práve tento zápas ukážeme všetkým, že s nami treba rátať, alebo práve tento zápas vyhráme na nulu. (pokračování ZDE)
Koncom súťažných ročníkov vo viacerých futbalových ligách bol aj koncom i začiatkom niekoľkých míľnikov. Samozrejme, mám na mysli najzaujímavejšie príchody či odchody, výhry či prehry. Mario Götze opúšťa svoj domov Dortmund a zamieril do Mníchova. Po vyše štvrťstoročí končí Sir Alex Ferguson na lavičke Manchesteru United a na jeho miesto zasadne David Moyes, doterajší tréner Evertonu. Neymara už predstavili na Nou Campe. Mazarri skončil v Neapole a zamieril do Interu Miláno. Jeho miesto zaujme Rafael Benítez. Falcao dopĺňa „ambiciózny“ tím AS Monaco. (pokračování ZDE)
Keď dostanete ponuku od jedného z najambicióznejších tímov súčasnosti, s prakticky nevyčerpateľnou pokladnicou a perfektnou hráčskou základňou, okrem toho aj kráľovský plat, odmietnete? Takto by mala začínať kniha, ktorú by v súčasnosti mohol začať písať Roberto Mancini. Čo má nejaký iný vrcholový tréner, čo Mancini nemá? Vysoký plat. Má. Úspechy. Má. Slávnu hráčsku i trénerskú kariéru za sebou i pred sebou. Má. A teraz to najdôležitejšie, a najčastejšie pri súčasných tréneroch. Skúsenosť s netrpezlivým, naivným a „na slovo vzatým odborníkom“ na mieste šéfa tímu. Má. (pokračování ZDE)
A je to tu. Ten moment, ktorého sa fanúšikovia „červených diablov“ najviac báli sa blíži. Od budúcej sezóny si budú musieť, po 27 rokoch, zvykať na nového trénera. Sir Alex Chapman Ferguson odchádza.
Je to presne 26 rokov, 6 mesiacov a 3 dni, čo prvýkrát na lavičku Manchestru United usadol večne zadumaný a žuvajúci Škót, rodák z Glasgowa, aby spravil z tímu anglickej Premier League špičku. (pokračování ZDE)
Po tom ako v roku 2008 preberal potápajúci sa Dortmund tréner Mainzu Jurgen Klopp, nikto neočakával veľké veci. Čakalo sa ďalšie, niekoľkoročné tápanie v strede tabuľky, bez ambícií, bez úspechov. No každý, kto si na toto stavil, veľmi prerobil. Nedá sa povedať, že hneď od príchodu sa začali diať veľké, do oči bijúce zmeny, úžasné výsledky, obrovské nákupy a niekoľko titulov. No, ako sa ukázalo, prvá sezóna bola len sezónou „kloppovho zahrievania“. Zmeny v ponímaní mladých hráčov, zmena pohľadu na peniaze, ako jedinú možnosť niečo dosiahnuť vo futbale, zmeny v prístupe k hráčom. To sa dialo na začiatku. No prišiel rok 2010 a s ním aj čas Jurgena Norberta Kloppa. Prvý titul. Druhý titul. K tomu aj Nemecký pohár. Výchova svetovej extratriedy, o ktoré sa bijú viaceré európske kluby, krásna, okulahodiaca hra, charizmatický tréner. Jednoducho Klopp vytvoril z potápajúceho sa vestfálskeho tímu vzor pre omnoho väčšie, skúsenejšie a bohatšie kluby. No niečo tomu stále chýbalo. Nedalo sa povedať, že táto, čo tamtá bola dokonalá sezóna. Chýbal tomu úspech v najprestížnejšej súťaži v Európe – v Champions League. (pokračování ZDE)
